Hodinky venované M.R. Štefánikovi a jeho fanúšikom

Životná cesta Milana Rastislava Štefánika (1880 – 1919) je vskutku výnimočná. Po štúdiách astronómie v Prahe sa rozhodol odísť do Paríža s cieľom etablovať sa vo vedeckom prostredí. Netrvalo dlho a jedna vedecká misia nasledovala za druhou. Počas svojho putovania svetom pozoroval hlavne zatmenia Slnka, no jeho záujem bol širší. Fotografoval ľudí a nádherné prírodné scenérie, zbieral vzácne artefakty, alebo sa zaujímal o zvyky domorodcov. Pred vojnou precestoval krajiny ako Rusko, dnešné Alžírsko a Tunisko, Tahiti, Brazíliu, Ekvádor, alebo Maroko a jeho činnosť postupne začala strácať čisto vedecký charakter v prospech diplomacie. Po vypuknutí vojny v roku 1914 bojoval na západnom a srbskom fronte ako letec, ale od konca roku 1915 sa už výlučne venoval politickej činnosti v snahe rozbiť Rakúsko-Uhorsko a na jeho troskách vybudovať nové Československo. Okrem premyslenej propagandy a dôležitých geopolitických argumentov sa Štefánik vrhol do budovania československých légií, armády, ktorá bojovala v prvej svetovej vojne na strane Dohody (Francúzsko, Rusko, Veľká Británia, neskôr tiež Taliansko, USA a ďalší) proti centrálnym mocnostiam (predovšetkým Nemecko a Rakúsko-Uhorsko). Navštívil kvôli tomu ďalšie krajiny (Rusko, Rumunsko, Spojené štáty, či Taliansko), pričom sa osvedčil ako prvotriedny vyjednávač a diplomat útočiaci rovnako na morálku, logiku, alebo city svojich poslucháčov. Najmä nežné pokolenie nevedelo odolať tomuto znamenitému a šarmantnému rozprávačovi, čo si on uvedomoval a hojne to aj využíval. Štefánik začal svoju ohurujúcu vojenskú kariéru v roku 1915 ako vojak a za 3,5 roka skončil ako generál a minister vojny novovzniknutého Československa, čo dodnes vyvoláva obdiv. Za tento raketový vzostup však vďačí skôr svojim diplomatickým aktivitám než vojenským, keď dokázal šikovne spojiť francúzske a československé záujmy. Jeho krátky ale o to pozoruhodnejší život sa skončil predčasne pri leteckom nešťastí neďaleko Bratislavy, keď umrel vo veku 38 rokov.

Štefánik bol moderným človekom, ktorému učaril pokrok a nové vynálezy. Od prvých pokusov bratov Wrightovcov urobilo letectvo pomerne veľké pokroky a Štefánik sa začal zaujímať o túto technickú novinku onedlho po svojom príchode do Paríža v roku 1904. Letectvo mu poskytovalo presne to, po čom túžil. Niečo nové, nebezpečné a v neposlednom rade mu mohlo zaistiť aj určitú slávu, keďže piloti sa tešili veľkej spoločenskej prestíži. Štefánik letel prvýkrát v roku 1911, no podľa niektorých indícii to bolo možno už o dva roky skôr. Ako francúzsky občan musel v roku 1914 narukovať do pechoty, ale vďaka svojím kontaktom sa dostal k letectvu. Po niekoľkomesačnom kurze lietania ho prevelili na západný front k mestečku Arras. Na stroji typu Maurice Farman vykonal 38 prieskumných alebo stíhacích letov v celkovej dĺžke približne 80 hodín. Za svoju činnosť vojenského pilota si vyslúžil pochvalu v armádnom rozkaze 14. júla 1915 na výročie dobytia Bastily – francúzsky národný sviatok – a neskôr Vojnový kríž 16. augusta toho istého roku. Zo západného frontu ho prevelili na srbský, odkiaľ ho pre mimoriadne zlý zdravotný stav museli evakuovať. Až na zopár pozorovacích a propagandistických letov na talianskom fronte v roku 1916 sa jeho letecká kariéra skončila v roku 1915. Prirodzene jeho vynaliezavý a nepokojný duch sa nemohol uspokojiť s vtedajším stavom lietadiel, ktoré mali mnoho technických nedostatkov a tak ponúkol viacero vylepšení, z ktorých sa však väčšina nezrealizovala. Navyše sa právom považuje za jedného z pionierov vojenskej meteorológie, keď zorganizoval meteorologickú službu v armáde generála Focha. Štefánik mal hlavnú zásluhu aj na zavedení predpovedí počasia v rumunskej armáde. Plánoval tiež zriadiť medzispojeneckú meteorologickú vojenskú službu, ktorá by slúžila dohodovým armádam, ale kvôli extrémnej vyťaženosti počas prvej svetovej vojny sa jej už nevenoval.

Štefánikova smrť podnes vyvoláva veľké vášne a diskusie. Pre svoj návrat do novovzniknutej vlasti 4. mája 1919 sa rozhodol, pre na tú dobu stále ešte nezvyčajný no o to romantickejší dopravný prostriedok, lietadlo. Keďže išlo o pomerne dlhý let, presunul štart z letiska San Pelagio pri Padove severnejšie do mesta Campoformido, neďaleko Udine, aby sa dĺžka cesty skrátila. Výber padol na lietadlo typu Caproni Ca.3 s výkonom 450 kW, ktoré letelo trasou Udine, Klagenfurt, údolie rieky Mur, Bruck am der Mur, údolie rieky Mürz, Wiener Neustadt a Bratislava. Jeho posledný let sa mu stal osudným rovnako ako celej posádke zloženej z dvoch pilotov a jedného mechanika. Napriek mnohým fámam a sprisahaneckým teóriám okolo Štefánikovej smrti to bola s najväčšou pravdepodobnosťou iba obyčajná letecká nehoda. Štefánik sa pomerne rýchlo stal národným hrdinom, ktorého si Slováci vospolok obľúbili. Napriek takmer štyrom dekádam komunistického zaznávania, s výnimkou politického uvoľnenia okolo roku 1968, sa po zmene politickej situácie v roku 1989 rýchlo vrátil na popredné miesta „slovenského panteónu“ navyše s aureolou osobnosti zaznávanej nepopulárnym režimom. Rok 2019 si pripomíname ako sté výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika a pri tejto príležitosti (aj keď so značným oneskorením) sme vydali jedinečnú stokusovú limitovanú edíciu pilotských hodiniek venovaných nášmu najväčšiemu Slovákovi.

Viac informácii ohľadom hodiniek nájdete na tomto odkaze: https://www.biatecwatches.com/t-sk/shop/biatec-mrstefanik